Valasi

  • Vytlačiť

valasiMy a kolonizátori? Bránili by sa určite skromní horskí ľudkovia, obývajúci pastviny a dôverujúci len sebe, prírode a Bohu. My a kolonisti? Veď to španielski, anglickí, holandskí a ďalší dobyvatelia ovládli severnú i južnú Ameriku, tiež časti Ázie a Afriky. A nerobili to len tak zadarmo, ale zlato, šperky, vzácne dreviny a drahé koreniny im popri lacnej pracovnej sile mnohonásobne vynahradili ich útrapy počas ciest a bojov.


Ale s kým mali bojovať valasi, putujúci po karpatských hrebeňoch s prázdnymi vreckami i žalúdkami, bez výzbroje a dostatočnej palebnej sily. Ich zbraňami boli holé ruky, smelé srdce a poctivá práca. S nimi prešli polovicu Európy, aby našli svoj domov. Niektorí zostali na Ukrajine, iní v Poľsku či Česku, ale prirodzene neobišli ani Slovensko. Hovoríme prirodzene o súčasných štátoch, ktoré vtedy nejestvovali. A im to bolo vlastne úplne jedno. Aj preto ich mnohí neoznačujú za samostatný národ, ani im neprisudzujú vlastný jazyk. Akoby boli ničí. Ale nie ničomníci. Ničili nepoddajné korene, klčovali lesy, aby vyrvali prírode vo vyšších polohách pozemky, ktoré nevoňali miestnym obyvateľom. Prečo to však robili? Pre záchranu rodu. Ich spôsobom obživy bol chov oviec, s ktorými prebrázdili Horehronie, Nízke Tatry, Malú i Veľkú Fatru a prirodzene aj Javorníky.

A vďaka horským pastvinám dokázali preživoriť. No neboli naobtiaž. Práve naopak. Zemepáni ich povolávali, aby osídľovali prázdne časti ich panstiev, ktoré im neprinášali žiaden úžitok. Čiže volali ich na prácu a tiež ochranu spomínaných území, ktoré boli často hranicou so susedným panstvom, či dokonca susednou ríšou. Aby ich získali, dávali im úľavy z platenia daní, a tak sa ten spôsob nazýva valašská kolonizácia. Ale zapáčilo sa to i mnohým domácim, a preto nebolo výnimkou, ak sa na základe valašského práva neusadili len valasi, ale aj Kysučania. A že to usadzovanie bolo skutočné, svedčia dodnes miestne názvy (Kýčera, Magura) a naša slovná zásoba (bača, bryndza, geleta). Tiež obce, ktoré boli založené na základe valašského práva (Dunajov, Klubina, Ochodnica, Oščadnica, Stará Bystrica, Zborov). Aj keď nemáme priamo v názvoch valašskú identitu, ako napr. Valaská Dubová či Valašské Meziříčí, toto dedičstvo v nás a našich génoch zostalo podnes.

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby