Poddaní

  • Vytlačiť

vlastvedne-potulky-janosikLúpežné prepady, neúmerné rabovačky, bezbrehé krviprelievanie. Nič z toho nepatrí do slovníka pri opisovaní slovenských zbojníkov. Zbíjali bohatých ako tichý výkrik, ako nemé gesto vyjadrujúce nevôľu a nesúhlas s ponižovaním poddaných. S útlakom, vykorisťovaním, okrádaním. Tak sa totiž správali majetní. Na druhej strane bol obyčajný ľud. Ísť po zboji znamenalo jediný spôsob, ako sa vysporiadať s ťaživou skoro až neexistenciou sedemnásteho a osemnásteho storočia.

Veď si len predstavte, že by ste chodili do roboty nie na sedem a pol hodiny, ale časovým ohraničením by bolo od svitu do mrku. No a keď by ste čakali na výplatu, tak namiesto nej by ste museli ešte pozbierať úrodu zo svojej záhrady a pridať k nej veľa toho, čo ste si doma dochovali, aby ste mohli uspokojiť neuspokojiteľných. Prehnané vyžadovanie utláčalo biednych i núdznych do najvzdialenejšieho kúta, odkiaľ nebolo cesty späť. V takýchto hraničných okamihoch to proste niektorí muži, a nemuseli byť uhnetení len z uponáhľaného cesta, nevydržali a siahli po valaškách. Ale i po nožoch, kosách, drúkoch, budzogáňoch a po všetkom, čo im prišlo pod ruky. Odišli od vlastných rodín, roztúžených frajeriek, ako aj bezbranných starých rodičov. Odišli, aby zobrali spravodlivosť do mozoľnatých dlaní. Vycvičení lesnými chodníčkami a hladomornými obdobiami odolávali pandúrom, hajdúchom i vojakom, pretože nachádzali podporu u tých najbiednejších.

Najznámejším zbojníkom už asi zostane Juraj Jánošík, narodený v Terchovej a ako chlapec pobehujúci po Kysuckej vrchovine. Aj vďaka tomu poznal nepriedušné zákutia kysuckých lazov, kde sa so svojou družinou ukrýval v prípade nebezpečenstva. Jeho smrťou, ktorej tristé výročie si pripomíname v tomto roku, sa zrodila legenda. Tá vlievala Slovákom nádeje v tých najťažších chvíľach. Nádeje, že spravodlivosť zvíťazí. Či už to bolo počas vojen, diktatúr alebo útlaku. Ale Jánošík by nebol zbojníckym kapitánom, keby zostal sám. A práve cez jeho druhov sa spojil a zostal spätý s Kysucami. Historici uvádzajú týchto kysuckých zbojníkov – Tomáš Uhorčík z Predmiera, Pavol Bernatík z Novej Bystrice, Vrabel a Huncaga zo Staškova, Kovalovský z Rakovej, Kubo Chlastjakov z Oščadnice, Plavčík z Dunajova, Pavol Gašparec z Radôstky, bratia Šutkovi z Krásna, Ondráš z Dlhej...

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby