kysuce kaplnka

Vláknina je, keď...

Slovo skloňované vo všetkých pádoch aj prípadoch článkov o tzv. zdravej výžive v rôznych časopisoch, od odborných lekárskych po rôzne miestne obecné noviny. Zasa jeden prípad niečoho, čo bolo kedysi úplnou samozrejmosťou a vláknina ako zložka stravy nebola žiadnym problémom. Zato dnes patrí k stravovacím a dietetickým problémom zásadného významu. Tak si najskôr povedzme, to tá vláknina je. Je to zložka rastlinnej potravy, ktorú náš zažívací trakt vie tráviť len málo, alebo vôbec nie. Dalo by sa povedať, že jej energetický prínos pre organizmus je minimálny, pretože na trávenie niektorých typov vlákniny nie sme vôbec vybavení.

Aj to je ďalší evolučný dôkaz toho, že človek nie je od postate bylinožravec, pretože tento druh živočíchov a obzvlášť prežúvavce dokáže tráviť vlákninu oveľa efektívnejšie a ide mu na osoh. Na to, aby človek dokázal bez problémov tráviť a využiť tak veľké množstvo vlákniny ako napr. hovädzí dobytok musel by mať vo svojom bruchu celkom inú výbavu.

Predovšetkým zložený žalúdok, uspôsobený na trávenie bylinnej potravy v rôznom štádiu spracovania a využitia. Ďalej veľmi dlhé črevo, aby prechodom cezeň mohla vláknina čo najdlhšie podliehať fermentačným procesom no a nakoniec a to je asi najdôležitejšie – musel by mať MUDr. Jozef Marec: Pomáhaj si človeče III... 59 Vláknina je, keď... k dispozícii dostatočné množstvo bakteriálnej črevnej fl óry, ktorá je schopná vlákninu fermentovať – rozkladať na jednotlivé cukrové jednotky a tie potom tráviť na kysličník uhličitý a vodu za vzniku energie. Nuž a samozrejme, týmto rozkladom vlákniny sa uvoľňujú z nej aj ostatné živiny ako bielkoviny a tuky. Lebo čo je to vlastne vláknina? Jednoducho povedané, sú to praobyčajné sacharidy, cukry, ale usporiadané do veľmi dlhých reťazcov, tvorených miliardami tzv. cukrových jednotiek, hlavne glukózy. Inými slovami – zložené cukry - polysacharidy. Ale nie hocijaké, čo treba bližšie objasniť. Jednoduché cukry sa počas rastu a vývoja rastliny skladajú do veľmi dlhých molekulových jednotiek, ktoré však nemajú rozličnú funkciu. Podľa toho, kde ich bylinka potrebuje, podľa toho utvára ich štruktúru. Telo každej rastliny je tvorené z velikánskej časti vodou. Keď ju vysušíme, ostane tzv. sušina a tá je tvorená z veľkej časti polysacharidmi ako je v prvom rade celulóza a lignín. To sú štrukturálne, stavebné cukry ktoré tvoria bunkové steny rastlín( bunková stena rastliny má celkom iné zloženie než bunkové membrána bunky živočíšnej), pletivá a celé jedince.

Toto je tzv. nerozpustná vláknina, ktorú náš zažívací trakt nevie spracovať, až na malé množstvo celulózy. Lignín vôbec nie, pretože to sú už drevnaté časti bylín a hlavne drevo stromov. K spracovaniu a rozkladu celulózy ako zdroja energie pre človeka je nevyhnutné priaznivé zloženie črevnej mikrofl óry. Tá jediná si totiž vie rady s týmto zloženým cukrom, ktorý ani nebol človeku určený za potravu. Správne zloženie mikroflóry nášho čreva dokáže spracovať pomerne slušnú porciu celulózy bez toho, že by sme o tom vôbec dávali znať okoliu. Menej vhodné zloženie mikroflóry – čiže priateľských mikroskopických pomocníčkov síce tiež dokáže časť celulózy spracovať, ale za vzniku značného množstva kysličníka uhličitého, ktorý potom s hlasitým frfl aním a nevôľou opúšťa naše telo. Časť celulózy a potravou prijatý lignín však nijaký organizmus nespracuje. To je tá prepotrebná vláknina, ktorá odchádza stolicou nestrávená, ale nasiaknutá vodou a obalená všetkým možným, čoho sa organizmus potrebuje zbaviť. Hovorí sa je inak aj nerozpustná, práve pre neschopnosť našich čriev stráviť ju a jej obsah v prijatej potrave je priamo úmerný objemu a frekvencii stolíc. Okrem toho existuje aj tzv. vláknina rozpustná. Sú to zložené cukry, polysacharidy, ktoré dokáže čiastočne náš organizmus využiť, väčšinou však takisto odchádza stolicou, hoci jej príjem nie je sprevádzaný nafukovaním a brušnou nepohodou, ako u celulózy a lignínu. Sem patrí tzv. hemicelulóza a hlavne pektín. Pektín, známy aj ako želírovací cukor je obsiahnutý hlavne v zrelom ovocí, konkrétne bohato v jablkách. Má vynikajúce vlastnosti na ľudské zdravie o ktorých si povieme neskôr. Takže vláknina obsiahnutá v telách rastlín, ako stavebný materiál stoniek, koreňov, listov, okvetí, plodov a ich obalov, prípadne v starších, zdrevnatených častiach kde je už celulóza zmenená na lignín( lignum – drevo) tvorí pomerne značnú časť potravy u ľudí konzumujúcich zeleninu a ovocie( predpokladám, že nikto sa nepasie!). Keď si však uvedomíme, že až 90% percent niektorých plodov, či listov tvorí voda, nie je prísun tejto vlákniny až taký klinicky významný. Tolerovateľné množstvo čerstvej zeleniny a ovocia, ktoré ste schopní zjesť bez problémov každý deň asi nepostačí na dodávku odporúčaného množstva nestráviteľnej vlákniny, ktoré podľa najnovších zistení predstavuje cca 25- 30 g denne. A že vláknina je potrebná pre zdravie človeka a to zásadným spôsobom, ukážeme si neskôr. Takže. Kde vziať bohatší zdroj vlákniny, ako sú čerstvé časti rastlinnej potravy, čo sa z 90% zmení na vodu? Predsa v semenách. Semená rastlín patria, alebo sú, najvýživnejšími rastlinnými produktami. Obsahujú množstvo škrobu, tuku, proteínov a... vlákniny! Človek si možno vo svojej naivite myslí, že tieto priam zázračné produkty narástli na bylinke, či strome pre neho. Ale je vedľa ako jedľa. Bohatý obsah živín v semenách si človek len prisvojil, v podstate ukradol prírode, ktoré ona vytvorila na celkom iný účel. A síce na zachovanie potomstva, na vznik novej rastlinky. Mnohé semená pritom predstavujú doslova energetickú bombu, ale musí to tak byť. Slúžia ako zdroj výživy rastlinnému embryu a novej bylinke, kým ona sama nie je schopná vytvárať bežným spôsobom energiu vlastnú z vody, slnka, dusíka atď. Niektoré rastliny potrebujú na prebudenie k životu viac energie, niektoré menej. Preto obsah živín v jednotlivých semenách tak kolíše. Niektoré obsahujú viac oleja, iné škrobu, či proteínov. A vlákniny! Tá slúži nielen ako obal, čo drží semiačko pokope a chráni ho pred vyschnutím. Nie, okrem toho obsahuje všetky potrebné minerály, enzýmy a hlavne vitamíny skupiny B, nenahraditeľné pre využívanie energie z obsahu semien.

Rastlinné semená od praveku doposiaľ sú základom výživy ľudstva a sú jedným z pilierov jeho zdravia. Ak by niekto nerozumel, tak medzi semená patria obilniny, orechy, strukoviny, olejniny, či mak, jadierka z ovocia... Pre človeka predstavujú vysoko koncentrovanú výživu, doplnenú vysoko koncentrovanou vlákninou, ktorá je z hľadiska ľudského zdravia oveľa efektívnejšia, pretože máme možnosť skonzumovať jej pohodlne toľko, koľko denne potrebujeme. Tú možnosť žiaľ, nevyužívame dostatočne, hoci práve rastlinné semená – obilniny- sú základom našej stravy.

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby