kysuce kaplnka

STOLOVANIE (26)

Skutočnosť, že nielen každý kraj, ale i každá doba má svoje typické črty, týka sa v neposlednom rade aj stravy a stravovania vôbec. Teda aj ľudové porekadlo, že „koľko krajov – toľko obyčajov", a to aj v aplikácii na dobovú rozdielnosť „koľko dôb – toľko obyčajov", vzťahuje sa plne i na spôsob stravovania, aj na samotnú stravu. Niet sporu o tom, že dnešný spôsob stravovania je iný, než bol pred dvomi – tromi a viac stáročiami, kedy, samozrejme, aj „módne" jedlá boli rozdielne od dnes obľúbených.

Dnes si našinec napríklad obed takmer nevie ani predstaviť bez polievky. No za čias Mateja Korvína (1458 – 1490) polievka ešte nebola riadnou súčasťou obeda. A ak ju aj podávali, tak nie na začiatku, ale na konci obeda, ktorý sa začínal vždy pečienkou.

 

Stolové nádoby – misy, taniere, poháre – v druhej polovici 15. storočia neboli ešte, ako dnes, z porcelánu, resp. zo skla, ale u magnátov zo striebra, u strednej vrstvy z cínu, resp. dreva a u pospolitého ľudu z dreva, kameniny alebo hliny. Pritom ani taniere ešte neboli vo všeobecnosti rozšírené. Aj u magnátov jedol každý stolujúci zo spoločnej misy. Aby sa neroztekala masť alebo prívar po stole, stolujúci podržal si pod mäsom – ako tanierik – svoj krajec chleba, ktorý zachycoval stekajúci soft.

 

Príbor nebýval na stole ešte ani na sklonku 15. storočia. Zo spoločnej misy sa bralo mäso rukami. A keďže sa jedlo rukami, a servítky v tej dobe ešte neboli známe, po obede sa ruky umývali; v prostých rodinách v čistej vode, v bohatších rodinách vo vode osobitne navoňavkovanej.

V druhej polovici 15. storočia v našich krajoch najväčšej obľube sa tešili zaprávané jedlá, gulášové mäso a rozličné druhy perkeltov. Obedy pritom doplňovali už aj prívarky a cestoviny. Charakteristické na tú dobu bolo, že všetky jedlá mali ľudia radi silne korenené, resp. solené, dôsledkom čoho bol nemalý smäd a jeho stále hasenie. Skratka, veľa sa pilo.

 

Smäd hasili v tých časoch nápojmi zhotovenými s medom, koreninami, hrozienkami, ovocím a pod. Mimoriadnej obľube sa tešilo pivo vyrábané z medu, a to najmä u chudobnejších vrstiev, ktorým nestačilo na víno. Ustavičné hasenie smädu po silne korenených a solených jedlách bolo u šľachty výplňou takmer celého dňa, takže vlastne potom za celý deň sotva kedy boli triezvi.

 

Silné korenenie jedál ostalo v obľube až do konca 17. storočia. Avšak obľuba jedál sa menila. A menil sa aj spôsob stravovania. Káva, čaj, čokoláda sa objavili až na sklonku 17. storočia. A tak ešte aj v polovici 17. storočia zvyčajnými raňajkami bolo víno, ktoré pili aj ženy. No medzitým už v 16. storočí namiesto obyčajného vína začali sa užívať na raňajky rozličné podoby pálených vín, napríklad tzv. škoricová voda, slivková, čerešňová alebo višňová voda, najmä však aqua vitae, pričom v skutočnosti nešlo o vodu, ale o rôzne druhy vínovice, čerešňovice, višňovice a pod.

 

Hovädzie mäso sa v 16. a17. storočí podávalo pečené alebo varené s chrenom a petržlenom, ale bez hocakej omáčky, zvyčajne s kapustou, tekvicou, hrachom, šošovicou. S bohatou rozmanitosťou pripravovali aj teľacie, baranie, bravčové mäso, ako aj moriaka, hus a kačicu - všetko s rôznymi omáčkami. Husacina s petržlenom, chrenom a citrónom bola známa už v polovici 16. storočia.

 

Na masti sa varilo všetko ešte v 17. storočí, jedine divočinu varili na masle. K mäsitým jedlám už v 16. storočí jedávali šaláty z čakanky, uhoriek, hlávkový šalát (s octom a ľanovým olejom) alebo červenú kapustu. Obľúbené boli tiež huby, špargľa a reďkovka.

 

Rybu pripravovali v rozličnej omáčke, alebo pečenú na masle, prípadne varenú v soli. Jedávali sa aj sušené ryby s octom a chrenom.

Z nemäsitých jedál sa v 16. a 17. storočí v našich krajoch už tešili obľube v mlieku varené halušky, ryžová i krupicová kaša, ku ktorým sa pridávala škorica, mandľové mlieko a med. Z múčnych jedál sa v tom čase pripravovali štrúdle, jablkové šišky, vajcový koláč, torta zo sliviek, mlieka a vajec, tvarohové halušky a marcipán.

Pri slávnostných príležitostiach pripravovali aj hrianky, pravda, trocha odlišné od dnešných: krajec chleba najprv namočili do vína, potom ho vypiekli na masle a napokon posypali rákosovým medom, škoricou a ďumbierom.

 

Silne koreniť všetky jedlá ostalo v „móde" až do konca 17. storočia. Potom nastáva zmena v stravovaní, a to nielen v tom, že sa jedlá už prestali toľko koreniť, ale aj tým, že na jedálny lístok postupne prichádzali nové veci: paprika, kukurica a napokon najmä – zemiak.

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5

inzerat zastupca sefredaktorky mykysuce


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby