kysuce kaplnka

Kysucká kampanológia (46)

kampanologiaPeter Kubica, spisovateľ

Dlhianska osada Gajdošovci, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 650 m, žije svojim pokojným a tichým životom. Jej obyvateľov by človek zrátal na prstoch svojich rúk. Neprišli tam teraz a z ničoho nič, ale sú potomkami tých, ktorí odpočívajú pár desiatok metrov pod osadou na cintoríne. „Duše zomretých odprevádzal a dodnes odprevádza z tohto sveta hlas zvona, zaznievajúci zo zvonice nachádzajúcej sa bezprostredne v osade Gajdošovci, vo dvore rodinného domu súpisné číslo 54, ktorý obýva p. Baják s manželkou." Takto spomína na poslanie i umiestnenie drevenej zvonice so šindľovou strechou publicista Ján Grešák, ktorému sedemdesiatnik Filip Baják prezradil, že on i jeho manželka sa občas ocitnú v úlohe zvonárov, lebo „hlas jej zvona sa najmä v minulosti ozýval aj pri blížiacich sa katastrofách a živelných pohromách." Ak by sme sa prešli po Javorníckom chodníku z Dlhej, dostali by sme sa až neďaleko Kysuckého Nového Mesta, a práve v jednej z jeho častí, v Dubí, si stáročia plní svoje povinnosti murovano-drevená zvonica. Zvon pochádza z trnavských zvonolejárskych dielní, a dokonca vieme aj rok jeho odliatia. Môžeme si na ňom prečítať dôležité informácie: „Útratami osady Dubie Za Richtárstva Josepha Bajanek – 1846". Obyvatelia Dubia iste pri zbierke na zvon netušili, že o 52 rokov ich samostatnosť úplne zanikne a stanú sa súčasťou KNM. Predzvesťou takéhoto spojenia bola i spoločná rímsko-katolícka farnosť s mestom. Na cintoríne dnes nájdeme ešte jednu novšiu zvonicu. Jej staršia sestra, lebo o nej je reč, svoju výnimočnosť dosvedčuje aj vďaka ústnemu podaniu. Písomne ho zachytil publicista Milan Straňan v týždenníku KYSUCE z 28. júla 2004: „Staršiemu človekovi v Dubí, čo si chcel popoludní pospať, vadilo zvonenie zo starej zvonice. Prehodil sa na druhú stranu, ale zaspať nie a nie. Hodiny ho upozornili, že srdce zvona tlčie neustále už tri hodiny. Keby bol niekto zomrel, hútal starec, bol by zvonár zazvonil a koniec...! Ale toto...! Dvere zvonice boli pootvorené a v nich pod kolísajúcim zvonom bolo vidno stáť poľovníka, čo držal povraz a plakal ostošesť. Starec vletel do zvonice a zhúkol na mládenca: Komu zvoníš, kto zomrel?! Keď konečne prestalo srdce zvona biť, rozplakaný mládenec sa zveril, že chcel dať všetkým ľuďom „na známo" svoj žiaľ pre rozchod s dievčaťom."

Text k foto 46: Kysuckonovomestské zvonivé duo.

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby