kysuce kaplnka

História a pamiatky

Dejiny

1. novembra 1885 sa v Bytči narodil Jozef Imrich Škorvánek, ktorého otec Jozef pochádzal z Horelice. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u V. Hynaisa (1920-23). Svoj život zasvätil chrámovej výzdobe, o čom svedčí aj epitaf na jeho hrobe, ktorý o ňom prezrádza, že to bol „akademický maliar a chrámov božích zdobiteľ".

 

1. novembra 1997 bol posvätený kamenný kríž, nachádzajúci sa pri farskom kostole sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Pochádza z roku 1796 a je jednou z mála pamiatok, ktoré nezničil známy požiar v roku 1904, ale aj tak sa na ňom prejavil zub času. Na jeho obnovu sa podujal rodák z tohto mesta – sochár Peter Gregvorek.

 

3. novembra 1943 sa v Turzovke narodil sochár Gustáv Švábik-Macvejda, ktorý časť svojho profesionálneho života venoval príprave mladých tvorcov na Strednej škole umeleckého priemyslu v Kremnici.

 

4. novembra 1975 zomrela v Čadci jedna z najvýznamnejších slovenských insitných maliarok Anna Ličková, ktorá s výstavami prešla nielen Slovensko, ale aj Česko, Fínsko, Francúzsko, Irak, Nórsko, Rakúsko, USA.

Dejiny

4. novembra 1998 sa v Kysuckom múzeu v Čadci konala vernisáž výstavy Gustáva Švábika Krajina minulosti, súčasnosti a budúcnosti, na ktorej sa zúčastnil aj jeho prvý učiteľ – maliar Fero Kráľ a ten o svojom zverencovi povedal: „Gusto ma prekvapil, ako cíti drevo. Keď ho chytí do ruky, je ako živé. Drevo je preňho východiskom aj konečným faktorom. Okúzľuje ma detská fantázia, ktorá je v dreve zakliata. Gusto fantazíruje dlátom, drevom a farbou. Sníva, reže a maľuje."

 

Od 4. novembra 2004 sa v Lučenci v Novohradskom múzeu a galérii uskutočnilo VIII. Trienále akvarelu, kde bol účastný aj Pavol Muška.

 

5. novembra 1996 vydalo slovenské ministerstvo dopravy známku, ktorej autorom je Ondrej Zimka. Vyšla pod názvom Vianoce 96 na kysuckej dedine.

 

6. novembra 2009 sa začala čadčianska výstava Ferdinanda Hložníka (1921-2006). Tridsať olejomalieb zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia znamenalo návrat po 25 rokoch od poslednej samostatnej výstavy v Kysuckej galérii tohto milovníka krajinomaľby.

Dejiny

16. októbra 2000 bola v Devín banke v Čadci otvorená predajná výstava umeleckého šperkára Petra Janíka, ktorý získal medzinárodné ocenenia v USA, Japonsku, Dánsku, Nemecku, Taliansku.

18. októbra 1930 sa v Kysuckom Novom Meste narodil bábkarský výtvarník Jozef Bielek. Študoval na bábkarskej katedre Divadelní fakulty Akademie múzických umění v Prahe. Pôsobil v Bábkovom divadle v Žiline (1955-56) a potom v televízii (1961-69 ako rekvizitár, od roku 1969 ako asistent architekta), kde sa výtvarne podieľal na hraných štúdiových inscenáciách a televíznych filmoch.

Do 18. októbra 1996 prebiehala výstava diel Anny Ličkovej, ktorá začala maľovať až vo veku 58 rokov.

18. októbra 1996 sa v oščadnickom kaštieli začala výstava Stretnutia generácií, v rámci ktorej mohli návštevníci vidieť maľby Ondreja Zimku a plastiky jeho syna Ondreja, plastiky Antona Čuteka a syna Juraja, kresby Milana Mravca a jeho syna Vincenta, kompozície Miroslava Cipára s dcérou Táňou Svatošovou, plastiky Milana Greguša, fotografie syna Martina a kresby dcéry Zuzany Šujanovej, inak módnej návrhárky.

Dejiny

Od 12. do 30. októbra 2011 vystavoval Ondrej Zimka svoju tvorbu pod názvom Barbarskí jazdci v Pálfyho paláci v Bratislave, okrem iných diel predstavil aj Templárskeho jazdca Miloša Jesenského a Juraja Turzu na Harcovni.

13. októbra 1980 sa v čadčianskom Palárikovom dome uskutočnilo otvorenie výstavy Výtvarné Podbeskydí, ako spoločný projekt Okresného vlastivedného múzea vo Frýdku-Místku a Kysuckého múzea v Čadci

 

13. októbra 1992 bola sprístupnená výstava Rozpamätávanie II s podtitulom Slovenské výtvarné umenie 1948-53, na ktorom sa nachádzalo 120 diel od 57 autorov ako napríklad Janko Alexy, Miloš Bazovský, Martin Benka, Mária Medvecká, Ernest Zmeták, Imrich Weiner-Kráľ.

 

Do 13. októbra 1996 prebiehala výstava diel Anny Ličkovej, čo bol spoločný projekt Kysuckej galérie, Slovenskej národnej galérie a Považského múzea Žilina.

Dejiny

3. októbra 2009 sa v Galérii pod Slovenským orlojom v Starej Bystrici uskutočnila vernisáž dvanástich slovenských grafikov (Andrej Augustín, Peter Augustovič, Igor Benca, Karol Felix, Dušan Grečner, Marián Komáček, Ivan Kováčik, Marcela a Viliam Loviškovci, Svätopluk Mikyta, Marek Ormandík, Igor Piačka).

 

4. októbra 1988 bola sprístupnená samostatná výstava Pavla Mušku v predajni Slovenského fondu výtvarných umení Dielo v Žiline, na ktorej boli všetky jeho diela predajné.

 

10. októbra 1985 sprístupnila KG v čadčianskych priestoroch KM výstavu Protivojnové motívy, ktorú zostavili z obrazov Zuzany Hložníkovej (1952), dcéry Kysuciam priaznivo nakloneného maliara Vincenta Hložníka, a Ľubomíra Zelinu (1943). KG si dala výstavou za cieľ „výtvarnou rečou pripomenúť návštevníkom, že zápas dobra a zla, zápas za mierovú budúcnosť ľudstva proti silám vojny je ešte stále aktuálnou súčasťou nášho života".

 

Do 10. októbra 1993 trvala výstava kresieb Vincenta Hložníka a Františka Hübla, ktorí zachytili Kysuce z rokov minulých, ako spomína druhý z autorov: „To, čo mi utkvelo v pamäti a čo som precítil vo svojej mladosti, sa mi neustále premieta pred očami."

Dejiny

1. októbra 2004 sa v Galérii Muška v Kysuckom Novom Meste uskutočnila vernisáž výstavy Kysucké Madony Ondreja Zimku.

1. októbra 2006 bola na Rínku sv. Michala v Starej Bystrici socha venovaná patrónovi obce i kostola. Jej autorom je sochár Viliam Loviška. Zaujímavosťou je jej umiestnenie, a to nad fontánou.

2. októbra 2009 boli v Čadci na Palárikovej ulici odhalené sochy Jozefa Mundiera Pán Boh daj šťastia stolička a S. Sýkoru Špirála. Tá prvá otvára pešiu zónu oproti mestskému úradu, tá druhá ju uzatvára pod budovou polície. Obe sú výsledkom Medzinárodného sochárskeho sympózia Čadca 2008.

3. októbra 2008 sa začala výstava Rudolfa Dičku pod názvom Maliar z Turzovky v turzovskom kultúrnom dome. Na vernisáži bol premietnutý dokumentárny film o Rudolfovi Dičkovi pod názvom Samorast absolventa Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici Mareka Pavličku.

HROBY NAŠICH PREDKOV

Naši slovanskí predkovia svojich mŕtvych spočiatku spaľovali. Popol ukladali do hrobu, niekedy aj do popolnice. Neskôr začali budovať mohyly z hliny alebo kameňa. Mohyly nad ostatkami mužov boli vysoké a strmé, nad ostatkami žien nízke. Zachovali sa nielen hromadné, ale aj individuálne mohyly. V nich uložené ostatky po spálení boli uložené v popolnici alebo i bez nej. Výskyt mohýl u starých Slovanov je hojný. Sú významnou pamiatkou po našich predkoch.

Čítať ďalej...

Dnes je

restauracie na kysuciach5

akcie tipy na kysuciach5


STE NA FACEBOOKU? Staňte sa priateľom Kysúc

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby